Jump to content

Rinomanong Kunrei-shiki

Gikan sa Bikol Sentral na Wikipedia, an talingkas na ensiklopedya
(Nakatukdo hali sa Kunrei-shiki)

An Kunrei-shiki rōmaji (訓令式ローマ字; Cabinet-ordered romanization system) saróng uri kan pagsurát sa nacion na Hapon.

Example: tat-u
KundyugisyonKunreiHepburn
Mizen 1tat-a-tat-a-
Mizen 2tat-o-tat-o-
Ren'yôtat-itach-i
Syûsi/Rentaitat-utats-u
Kateitat-e-tat-e-
Meireitat-etat-e

An Pagsurat kan Kunrei-shiki sa kana

[baguhon | baguhon an source]
gojūon yōon
あ ア aい イ iう ウ uえ エ eお オ o (ya)(yu)(yo)
か カ kaき キ kiく ク kuけ ケ keこ コ ko きゃ キャ kya きゅ キュ kyu きょ キョ kyo
さ サ saし シ siす ス suせ セ seそ ソ so しゃ シャ sya しゅ シュ syu しょ ショ syo
た タ taち チ tiつ ツ tuて テ teと ト to ちゃ チャ tya ちゅ チュ tyu ちょ チョ tyo
な ナ naに ニ niぬ ヌ nuね ネ neの ノ no にゃ ニャ nya にゅ ニュ nyu にょ ニョ nyo
は ハ haひ ヒ hiふ フ huへ ヘ heほ ホ ho ひゃ ヒャ hya ひゅ ヒュ hyu ひょ ヒョ hyo
ま マ maみ ミ miむ ム muめ メ meも モ mo みゃ ミャ mya みゅ ミュ myu みょ ミョ myo
や ヤ yaゆ ユ yuよ ヨ yo
ら ラ raり リ riる ル ruれ レ reろ ロ ro りゃ リャ rya りゅ リュ ryu りょ リョ ryo
わ ワ waゐ ヰ wiゑ ヱ weを ヲ wo
ん ン n-n'
voiced sounds (dakuten)
が ガ gaぎ ギ giぐ グ guげ ゲ geご ゴ go ぎゃ ギャ gya ぎゅ ギュ gyu ぎょ ギョ gyo
ざ ザ zaじ ジ ziず ズ zuぜ ゼ zeぞ ゾ zo じゃ ジャ zya じゅ ジュ zyu じょ ジョ zyo
だ ダ daぢ ヂ ziづ ヅ zuで デ deど ド do ぢゃ ヂャ zya ぢゅ ヂュ zyu ぢょ ヂョ zyo
ば バ baび ビ biぶ ブ buべ ベ beぼ ボ bo びゃ ビャ bya びゅ ビュ byu びょ ビョ byo
ぱ パ paぴ ピ piぷ プ puぺ ペ peぽ ポ po ぴゃ ピャ pya ぴゅ ピュ pyu ぴょ ピョ pyo

Panluwas na Takod

[baguhon | baguhon an source]