Gikan sa Bikol Sentral na Wikipedia, an talingkas na ensiklopedya
An Romanisasyon kan tataramon na Hapones o rōmaji (ローマ字 ) (listen ⓘ ) saróng uri na kun saen pigbabágo an tataramon sa iba pan tataramon.
Ingles
Hapones
Pagbabaybay na Kana
Romanisasyon
Revised Hepburn
Kunrei-shiki
Nihon-shiki
Mga karakter na Romano
ローマ字
ローマじ
rōmaji
rômazi
rômazi
Bukid Fuji
富士山
ふじさん
Fujisan
Huzisan
Huzisan
tsaa
お茶
おちゃ
ocha
otya
otya
gobernador
知事
ちじ
chiji
tizi
tizi
nagsasadit
縮む
ちぢむ
chijimu
tizimu
tidimu
nagdadagos
続く
つづく
tsuzuku
tuzuku
tuduku
Hiragana Katakana Hepburn Nippon-shiki Kunrei-shiki
あ ア a
い イ i
う ウ u
え エ e
お オ o
や ャ ya
ゆ ュ yu
よ ョ yo
か カ ka
き キ ki
く ク ku
け ケ ke
こ コ ko
きゃ キャ kya
きゅ キュ kyu
きょ キョ kyo
さ サ sa
し シ shi si
す ス su
せ セ se
そ ソ so
しゃ シャ sha sya
しゅ シュ shu syu
しょ ショ sho syo
た タ ta
ち チ chi ti
つ ツ tsu tu
て テ te
と ト to
ちゃ チャ cha tya
ちゅ チュ chu tyu
ちょ チョ cho tyo
な ナ na
に ニ ni
ぬ ヌ nu
ね ネ ne
の ノ no
にゃ ニャ nya
にゅ ニュ nyu
にょ ニョ nyo
は ハ ha
ひ ヒ hi
ふ フ fu hu
へ ヘ he
ほ ホ ho
ひゃ ヒャ hya
ひゅ ヒュ hyu
ひょ ヒョ hyo
ま マ ma
み ミ mi
む ム mu
め メ me
も モ mo
みゃ ミャ mya
みゅ ミュ myu
みょ ミョ myo
や ヤ ya
ゆ ユ yu
よ ヨ yo
ら ラ ra
り リ ri
る ル ru
れ レ re
ろ ロ ro
りゃ リャ rya
りゅ リュ ryu
りょ リョ ryo
わ ワ wa
ゐ ヰ wi
ゑ ヱ we
を ヲ wo
ん ン n-n'-m n-n'
が ガ ga
ぎ ギ gi
ぐ グ gu
げ ゲ ge
ご ゴ go
ぎゃ ギャ gya
ぎゅ ギュ gyu
ぎょ ギョ gyo
ざ ザ za
じ ジ ji zi
ず ズ zu
ぜ ゼ ze
ぞ ゾ zo
じゃ ジャ ja zya
じゅ ジュ ju zyu
じょ ジョ jo zyo
だ ダ da
ぢ ヂ ji di zi
づ ヅ zu du zu
で デ de
ど ド do
ぢゃ ヂャ ja dya zya
ぢゅ ヂュ ju dyu zyu
ぢょ ヂョ jo dyo zyo
ば バ ba
び ビ bi
ぶ ブ bu
べ ベ be
ぼ ボ bo
びゃ ビャ bya
びゅ ビュ byu
びょ ビョ byo
ぱ パ pa
ぴ ピ pi
ぷ プ pu
ぺ ペ pe
ぽ ポ po
ぴゃ ピャ pya
ぴゅ ピュ pyu
ぴょ ピョ pyo
₴
Kana Pigrebisong Hepburn Nippon-shiki Kunrei-shiki
うう ū û
おう, おお ō ô
し shi si
しゃ sha sya
しゅ shu syu
しょ sho syo
じ ji zi
じゃ ja zya
じゅ ju zyu
じょ jo zyo
ち chi ti
つ tsu tu
ちゃ cha tya
ちゅ chu tyu
ちょ cho tyo
ぢ ji di zi
づ zu du zu
ぢゃ ja dya zya
ぢゅ ju dyu zyu
ぢょ jo dyo zyo
ふ fu hu
ん n -n' -m n -n'
1603 : Vocabvlario da Lingoa de Iapam (1603)
1604 : Arte da Lingoa de Iapam (1604–1608)
1620 : Arte Breve da Lingoa Iapoa (1620)
あ い う え お
1603 a i, j, y v, u ye vo, uo
1604 i v vo
1620 y
か き く け こ きゃ きょ くゎ
1603 ca qi, qui cu, qu qe,que co qia qio, qeo qua
1604 qui que quia quio
1620 ca, ka ki cu, ku ke kia kio
が ぎ ぐ げ ご ぎゃ ぎゅ ぎょ ぐゎ
1603 ga gui gu, gv gue go guia guiu guio gua
1604 gu
1620 ga, gha ghi gu, ghu ghe go, gho ghia ghiu ghio
さ し す せ そ しゃ しゅ しょ
1603 sa xi su xe so xa xu xo
1604
1620
ざ じ ず ぜ ぞ じゃ じゅ じょ
1603 za ii, ji zu ie, ye zo ia, ja iu, ju io, jo
1604 ji ia ju jo
1620 ie iu io
た ち つ て と ちゃ ちゅ ちょ
1603 ta chi tçu te to cha chu cho
1604
1620
だ ぢ づ で ど ぢゃ ぢゅ ぢょ
1603 da gi zzu de do gia giu gio
1604 dzu
1620
な に ぬ ね の にゃ にゅ にょ
1603 na ni nu ne no nha nhu, niu nho, neo
1604 nha nhu nho
1620
は ひ ふ へ ほ ひゃ ひゅ ひょ
1603 fa fi fu fe fo fia fiu fio, feo
1604 fio
1620
ば び ぶ べ ぼ びゃ びゅ びょ
1603 ba bi bu be bo bia biu bio, beo
1604
1620 bia biu
ぱ ぴ ぷ ぺ ぽ ぴゃ ぴゅ ぴょ
1603 pa pi pu pe po pia pio
1604
1620 pia
ま み む め も みゃ みょ
1603 ma mi mu me mo mia, mea mio, meo
1604
1620 mio
や ゆ よ
1603 ya yu yo
1604
1620
ら り る れ ろ りゃ りゅ りょ
1603 ra ri ru re ro ria, rea riu rio, reo
1604 rio
1620 riu
わ ゐ ゑ を
1603 va, ua vo, uo
1604 va y ye vo
1620
ん
1603 n, m, ~ (tilde)
1604 n
1620 n, m
っ
1603 -t, -cc-, -cch-, -cq-, -dd-, -pp-, -ss-, -tt, -xx-, -zz-
1604 -t, -cc-, -cch-, -pp-, -cq-, -ss-, -tt-, xx-
1620 -t, -cc-, -cch-, -pp-, -ck-, -cq-, -ss-, -tt-, -xx-
A; ē o ei (エー o エイ)
B; bī (ビー, alternatibong pagsayod bē , ベー)
C; shī (シー or シィー, minsan pigsasayod na sī , スィー)
D; dī (ディー, alternatibong pagsayod dē , デー)
E; ī (イー)
F; efu (エフ)
G; jī (ジー)
H; eichi o ecchi (エイチ o エッチ)
I; ai (アイ)
J; jē o jei (ジェー o ジェイ)
K; kē o kei (ケー o ケイ)
L; eru (エル)
M; emu (エム)
N; enu (エヌ)
O; ō (オー)
P; pī (ピー, alternatibong pagsayod pē , ペー)
Q; kyū (キュー)
R; āru (アール)
S; esu (エス)
T; tī (ティー, miski minsan pigsasayod na chī , チー, asin alternatibong pagsayod tē , テー)
U; yū (ユー)
V; vi (ヴィ, miski na minsan pigsasayod na bui , ブイ)
W; daburyū (ダブリュー, minsan pigsasayod na daburu , ダブル)
X; ekkusu (エックス)
Y; wai (ワイ)
Z; zetto , zeddo , o zī (ゼット, ゼッド, or ズィー, miski paminsan-minsan pigsasayod na jī , ジー)
Chibbett, David (1977). The History of Japanese Printing and Book Illustration . Kodansha International Ltd. ISBN 0-87011-288-0 .
Jun'ichirō Kida (紀田順一郎 , Kida Jun'ichirō ) . Nihongo Daihakubutsukan (日本語大博物館 ) (in Japanese). Just System (ジャストシステム , Jasuto Shisutem ) . ISBN 4-88309-046-9 .
Tadao Doi (土井忠生 ) (1980). Hōyaku Nippo Jisho (邦訳日葡辞書 ) (in Japanese). Iwanami Shoten (岩波書店 ) .
Tadao Doi (土井忠生 ) (1955). Nihon Daibunten (日本大文典 ) (in Japanese). Sanseido (三省堂 ) .
Mineo Ikegami (池上岑夫 ) (1993). Nihongo Shōbunten (日本語小文典 ) (in Japanese). Iwanami Shoten (岩波書店 ) .
Hiroshi Hino (日埜博 ) (1993). Nihon Shōbunten (日本小文典 ) (in Japanese). Shin-Jinbutsu-Ôrai-Sha (新人物往来社 ) .
Rōmaji sōdan shitsu contains an extremely extensive and accurate collection of materials relating to rōmaji, including standards documents and HTML versions of Hepburn's original dictionaries. (Hapones)
The rōmaji conundrum by Andrew Horvat contains a discussion of the problems caused by the variety of confusing romanization systems in use in Japan today.